Keks in the sity

Starnutie je hrozne. Uvedomujem, si, ze cim sme starsi, tym mame dlhsiu minulost za sebou a tak sa je naozaj v com vrtat. Je toho skutocne dost. Zazitky zo skolskych lavic, nezhody s rodicmi, s kamaratmi i ulety v partnerskom vztahu. Niekedy z nevyhnutnosti a niekedy len-tak pre zabavu. Vlastna minulost sa da akosi stravit, horsie je to vsak s minulostou partnera. Ta sa vlecie predsa s nami...Cim menej vieme, tym viac sa chceme o jeho minulosti dozvediet. Na druhej strane, cim viacej sa dozvieme, tym viac sme nepokojni a nervozni. Rozmyslam nad tym, co je vlastne lepsie. Nevediet o minulosti partnera a zit s NOBODY, alebo to risknut a byt pripraveny pocuvat o jeho minulost. Samozrejme, ak ma chut vobec povedat pravdu. Ta ozajstna minulost totiz moze byt i taka, ze castokrat ani poriadne nevedel s kym bol v posteli, pretoze JU/JEHO zbalil na nete a tak nielen ON, ale i jeho terajsi partneri sa postupne stretaju u urologa...